Bloghttp://sylviaweissova.blog.sme.sk/rssblog.sme.skblog@sme.skskVeľký brat ťa sleduje a všetko je na webe (sylviaweissova)Pozerám von oknom a čakám, kedy mi vyletia kvetináče z terasy. Vonkajšie žalúzie tlčú o okno a vysoké topole sa kývajú zo strany na stranu. Aspoň myslím, že sú to topole. Čo iné je také vysoké? Na terase oproti sú asi potencionálni kupci. Zakrývajú si hlavy rukami a rozhliadajú sa po okolí. Zvažujem, či vyjdem v tomto nečase na tú svoju, aby som si overila skutočnosť, že neznámemu zo včera pozerám do okien. Je neuveriteľné čo všetko sa dá nájsť na webe. Napadne ma Orwell, keby to len tušil... Big Brother is watching...Thu, 12 Mar 2009 10:53:09 +0100http://sylviaweissova.blog.sme.sk/c/186534/Velky-brat-ta-sleduje-a-vsetko-je-na-webe.html?ref=rssRozhovor o prsiach a háčikoch na kabelky (sylviaweissova)Malý rozhovor o veľkých veciach alebo dobré kamarátky sa navzájom podporujú a skvelé prestierajú, že sa nič nestalo. Dobré kamarátky ponúknu pomoc a skvelé nechcú počuť NIE...Mon, 02 Feb 2009 19:39:22 +0100http://sylviaweissova.blog.sme.sk/c/181518/Rozhovor-o-prsiach-a-hacikoch-na-kabelky.html?ref=rssČo mi dal a čo mi vzal (sylviaweissova)Posledný deň v starom roku a prvé dni v novom roku som strávila sama v cudzom meste. Mala som obsedantnú potrebu vypadnúť a prečistiť si hlavu, možno načerpať inšpiráciu a pozitívne impulzy do toho nového.  Mala som nutkavú potrebu bilancovať.Sat, 03 Jan 2009 09:22:29 +0100http://sylviaweissova.blog.sme.sk/c/177586/Co-mi-dal-a-co-mi-vzal.html?ref=rssO vlastnom JA (sylviaweissova)Včera som si krátila večer pozeraním filmu „Dievča na stráženie“. Obsah filmu nie je podstatný. Zaujala ma však veta povedaná takmer na konci: „Muž, ktorý ma dohnal tak ďaleko, že som dokonca predstierala tehotenstvo, nestál za to...“ Toto je jeden z tých šťastných koncov, keď človek prestane byť slepý a nájde odvahu niečo zmeniť. Vzápätí som si spomenula na úsmevnú knižku od Haliny Pawlovskej Zoufalé ženy delaj zoufalé věci a rozhliadla sa na okolo. Svet je plný zúfalých žien... A môžu si za to samé...Sun, 14 Dec 2008 14:30:36 +0100http://sylviaweissova.blog.sme.sk/c/175411/O-vlastnom-JA.html?ref=rssO esemeskách bez vône (sylviaweissova)Začína byť okolo mňa nejako rušno. Ešte včera som sedela na drinku s dvojicou, ktorá pernamentne omieľala dookola dve vety: „Láska?“ a „Áno, láska.“ Neustále sa cukrí kovali a  cítila som sa miestami nadbytočná. Dnes sa všetko zmenilo. Stačilo tak málo. Mobilný telefón. O jedenástej hodine infantilne jednoduchá esemeska „milujem ťa“. O pol dvanástej telefonát, ktorý sa nedvíhal, následne esemeska „je všetko OK?“ a vzápätí strohá odpoveď „nie“. To čo nasledovalo potom spomínať nebudem.  Obyčajné kopačky poslane esemeskou...  A mňa napadlo, kde sa podela elementárna slušnosť , keď ľudia spolu komunikovali zoči voči a neriešili takmer všetko cez esemesky, obzvlášť nie tridsiatnici... A začala som spomínať na časy bez mobilu...Thu, 04 Dec 2008 08:18:29 +0100http://sylviaweissova.blog.sme.sk/c/174212/O-esemeskach-bez-vone.html?ref=rssO dvoch modrých čiarkach a schizofrenickej matke (sylviaweissova)Ten čas nejako letí, napadlo ma včera. Telefonovala som s kamarátkou, ktorá mi nadšene oznamovala skutočnosť, že je tehotná. V izbe sa nachádzala aj moja ratolesť, ktorá vydedukovala o čom asi opäť točíme a vzápätí ma obarila otázkou: „No čo, no čo, dve modré čiarky?“, nezabudla nahodiť úškrn a svetácky pokývať hlavou.  Hľadela som na ňu s nemým úžasom a rozmýšľala, odkiaľ vie ako fungujú tehotenské testy. Informáciu o tom, že by žila aktívnym sexuálnym životom som postrádala... Alebo že by mi niečo ušlo???Wed, 03 Dec 2008 13:30:04 +0100http://sylviaweissova.blog.sme.sk/c/174122/O-dvoch-modrych-ciarkach-a-schizofrenickej-matke.html?ref=rssNáramky, alkohol, prvá opica versus nová generácia (sylviaweissova)Včera po celodennom zhone som nečakane zaspala spánkom spravodlivých niečo po ôsmej.  Večer som stretla svojich známych a vytešovala sa zo zodpovedného prístupu mojej ratolesti počas posledného víkendu.  Moja ratolesť tu ma na návšteve francúzsku študentku a cez víkend absolvovala prvú diskotéku vo veľkej Bratislave.Wed, 22 Oct 2008 09:23:37 +0200http://sylviaweissova.blog.sme.sk/c/168788/Naramky-alkohol-prva-opica-versus-nova-generacia.html?ref=rssKeď som taká inteligentná...prečo sa vždy zamilujem ako úplná krava (sylviaweissova)Alebo ako Zúfalka hľadala odpovede na zbytočné otázky...Sat, 23 Aug 2008 23:24:33 +0200http://sylviaweissova.blog.sme.sk/c/161500/Ked-som-taka-inteligentnapreco-sa-vzdy-zamilujem-ako-uplna-krava.html?ref=rssVulgarizmy alebo ako ma začalo vychovávať vlastné dieťa (sylviaweissova)Rozhodla som si vstúpiť do svedomia a prestať nadávať. Neviem ako vy, ja som do minulého roku nevypustila žiadnu vulgárnu nadávku. Nanajvýš tak do kelu, na figu, koza, trúba a to je asi fakt všetko. Nejako to ku mne nepatrilo. Nikdy som to neodsudzovala, dokonca mi to k prejavu istých ľudí neodmysliteľne patrilo. Ale nie ku mne. Minulý rok zrejme nastal  u mňa zlom a môj slovník sa záhadne zmenil v určitom okruhu ľudí. Neviem, čím to bolo spôsobené a ani to nejdem riešiť, jednoducho sa to stalo.Sat, 16 Aug 2008 23:24:43 +0200http://sylviaweissova.blog.sme.sk/c/160569/Vulgarizmy-alebo-ako-ma-zacalo-vychovavat-vlastne-dieta.html?ref=rssPrázdno a smutno (sylviaweissova)Niekedy sa pýtam sama seba, je lepšie nikdy nepoznať alebo poznať a padnúť na dno? Vyletieť do výšin a ostať vo vzduchoprázdne? Snívať si len tak pre seba a nechať sa unášať vlastnou fantáziou? Nemať žiadne očakávania a následne žiadne sklamania?  Sediac na terase, usmievajúc sa na hviezdy a v duchu si hovoriac, že pre každého je tu niekto súdený? A nechať sa len tak viesť?Thu, 14 Aug 2008 22:33:32 +0200http://sylviaweissova.blog.sme.sk/c/160329/Prazdno-a-smutno.html?ref=rssÚčesy, účesy ach tie účesy alebo za každou zmenou hľadaj chlapa (sylviaweissova)Tak si tak rozmýšľam, kedy ma to vlastne chytilo prvýkrát. Do určitého veku som vlasy ako tú povestnú korunu krásy nejako zvlášť nevnímala. Vždy som ich mala strapaté, neposlušné a polodlhé. Od určitej dĺžky ma začali otravovať a bolo nutné ich skrátiť. Nosila som ofinu. Neznášala som sponky, gumičky a iné dievčenské ozdoby. Prvý prelom nastal asi keď som mala 10 rokov, možno o rok menej a na scénu sa dostala Darinka. Na ten rok 83-84 bola trendovo nastylovaná a všetci (dobre takmer všetci) sme ten nový závan módy žrali. Skosené vlasy hore a vypelichaný cop bol neuveriteľne IN. Pamätám si ako dnes, ako som vošla do kaderníctva s obrázkom nastávajúcej hviezdy a dala som sa ostrihať na Darinku...Mon, 04 Aug 2008 09:54:03 +0200http://sylviaweissova.blog.sme.sk/c/158905/Ucesy-ucesy-ach-tie-ucesy-alebo-za-kazdou-zmenou-hladaj-chlapa.html?ref=rssO jednej ceste a nekonečných úvahach o milencoch (sylviaweissova)Včera ráno som sa vracala z Tatier do svojho rodného mesta. Bolo nádherné počasie, ideálna teplota, nepreplnené cesty, v rádiu hrali dobré pesničky a ja som si vychutnávala svieži vánok vo vlasoch. Na tvári som mala taký ten priblblý úsmev, z času na čas keď som poznala pesničku som si nahlas pospevovala a bolo mi fajn. O.K priznávam sa nebolo to pospevovanie, boli to len pokusy o spev, ja totiž spievať vôbec neviem, ale keď som sama v aute, neodolám. Jednoducho skvelý deň do momentu, keď som začala „premýšľať“. A to moje premýšľanie, niekedy straaaašne bolí.... Ešte ráno, kým som sa vydala na cestu, som stihla telefón so Sharon. Otázka znela jednoducho: „Ako sa riešia individuálne sexuálne potreby v čase keď jeden vzťah je ukončený a ten ďalší je v nedohľadne.“ „Normálne, nájdeš si milenca,“ stručne odpovedala.Sun, 20 Jul 2008 11:37:29 +0200http://sylviaweissova.blog.sme.sk/c/156898/O-jednej-ceste-a-nekonecnych-uvahach-o-milencoch.html?ref=rssAmerica rules (sylviaweissova)Po dvoch týždňoch aktívneho oddychovania bez svojej ratolesti, ma včera nečakane zobudil telefonát: „Pani Weissová, Vaša dcéra sa vracia zajtra domov.“ Lapala som po dychu a v hlave som mala milión otáznikov. Domov? Zajtra? Veď mala prísť až o dva týždne.... Nechápala som. Vysvetlenie prišlo dodatočne.Wed, 16 Jul 2008 08:27:23 +0200http://sylviaweissova.blog.sme.sk/c/156350/America-rules.html?ref=rssPani Dallowayová a ona (sylviaweissova)„Oh, ty čítaš knihu? „Áno.“ „O čom je?“ „Hmm, je o jednej žene, ktorá je neuveriteľne dobrá hostiteľka, pôsobí veľmi sebavedomo a pripravuje večierok. A možno preto, že je tak sebavedomá, si všetci myslia, že je šťastná... ale ona nie je...Sun, 29 Jun 2008 21:21:21 +0200http://sylviaweissova.blog.sme.sk/c/154041/Pani-Dallowayova-a-ona.html?ref=rssTaký obyčajný deň (sylviaweissova)Alebo o pánovi Zariadime/Vybavíme, Zúfalke, hojdačke, krčme a súloži v priamom prenose. Vo štvrtok ráno mi zavolal pán Zariadime/Vybavíme a svojim typickým zvonivým hlasom oznámil: „Zúfalka, máme výročie, dnes je rok a pol čo sa poznáme, mali by sme niečo vymyslieť...!“ Fakt už je to rok a pol!?. Presne pred rokom a pol sme začali komunikovať cez telefón. „Normálni“ ľudia sa zoznamujú cez priateľov, na pracovných a mimopracovných stretnutiach a na mňa sa lepia atypické zoznámenia. Pána Zariadime/Vybavíme som spoznala cez telefón... Keď som rozmýšľala nad pánom Zariadime/Vybavíme, bolo poobedie a kráčala som mestom...Fri, 27 Jun 2008 07:59:53 +0200http://sylviaweissova.blog.sme.sk/c/153736/Taky-obycajny-den.html?ref=rssA ty budeš o týždeň plus jeden deň stará… (sylviaweissova)“Ja budem mať o mesiac a mínus jeden deň 15 a ty budeš o týždeň plus jeden deň stará...“, zahlásila moja pubertálna dcéra vo štvrtok. „Paráda, to znie optimisticky,“ pomyslela som si a spomenula som si na chlapíka, ktorého som stretla pred týždňom na turnaji. Chlapík, podľa mňa mladý muž, vyzeral na 35, v skutočnosti mal 44 bol dvojnásobným dedkom. Keď nám to oznámil, ostali sme pri stole ako obarení a nechápali sme. Prvé čo má napadlo bolo „fasa, veď ja už môžem byť teoreticky babka“, vzápätí ma oblial studený pot...Sat, 14 Jun 2008 01:15:22 +0200http://sylviaweissova.blog.sme.sk/c/151893/A-ty-budes-o-tyzden-plus-jeden-den-stara.html?ref=rssReKapitulácia (sylviaweissova)Nečakane spala 10 hodín vkuse, keď ju zobudilo vytrvalé zvonenie pri dverách. Polospiaco ich otvorila. Chvíľu sa snažila koncentrovať na malú postavičku, ktorá tam stála a veľký kôš kvetov, ktorý ju zakrýval. „Čo toto zase ma byť?“ pýtala sa v duchu. „Asi sa mi sníva“, pokračovala v monológu, keď podpisovala prevzatie zásielky. Kôš postavila na stôl v kuchyni. Rezignovane si sadla. V hlave doznievali posledne zbytky alkoholu po dvoch preflámovaných nociach na turnaji a jednej trápnej nočnej konverzácii s Pôžitkárom. „To už mám narodeniny?“ opýtala sa sama seba a pozrela na kalendár. Bolo deviateho. „Ešte nie, až o pár dní...“ pomyslela si, keď hlava začala pomaličky fungovať a pustila sa do hľadania nejakého lístku, ktorý by všetko vysvetlil. Našla, kúsok papieru bez podpisu, len s jej obľúbeným veršom.Mon, 09 Jun 2008 12:42:56 +0200http://sylviaweissova.blog.sme.sk/c/151232/ReKapitulacia.html?ref=rssO ranných prízemnostiach a luxuse (sylviaweissova)Tak ako nové auto? Je fajn, už ho tak nežeriem. Už sa ti zunovalo? Je to len auto. Nie, mňa takéto hračky berú len chvíľu, asi starnem. Máš infláciu luxusných zážitkov. Neviem. Možno. Čo je to luxus? To čo nemáš, ale strašne to chceš. Chcem ranné prízemnosti. Ranné prízemnosti môžu byť luxusom. Nie môžu, oni sú...Mon, 26 May 2008 14:33:22 +0200http://sylviaweissova.blog.sme.sk/c/149446/O-rannych-prizemnostiach-a-luxuse.html?ref=rssPôžitkár a Zúfalka alebo zvádzanie cez Skype – Druhá puberta (sylviaweissova)Bol piatok, koniec týždňa. Vypľutá Zúfalka si potrebovala niečo malé kúpiť. Urobiť si radosť. Dostať debilnú esemesku, ktorá oznamovala debet na bankovom účte. Ocitla sa v Panta Rhei. Prehrabávala sa knihami, keď jej do oka padla kniha, na ktorej názve sa spolupodieľala. Držala ju v ruke a celý čas sa usmievala. V hlave sa jej mihali obrazy z posledného Silvestra, ktorý strávila na ruskom kole oproti Brandenburskej bráne v Berlíne v prítomnosti Juniora, mladého fešného prekladateľa hovoriaceho piatimi jazykmi. Bol svojim spôsobom neskutočne smiešny, hravý a vtipný. Z malého zamyslenia ju vytrhlo nečakané oslovenie. Všimla si ho už predtým, keď prechádzala pomedzi regále a mala pocit, že si vyberajú rovnaké knihy. Už vtedy sa na neho len tak usmiala. Asi ho to posmelilo a nabral odvahu pozvať ju na kávu. „Hmm, príjemné spestrenie,“ pomyslela si. Z Dlháňa sa vykľul celkom rozhladený mladý muž. Aj keď sa snažil rozprávať pútavo a určite aj rozprával, Zúfalkina myseľ chvíľami odbiehala k Pôžitkárovi. Pozerala na Dlháňa a rozmýšlala, aké by to bolo keby tu bol Pôžitkár. Spomenula si na jeho slová: „Som tvoj malý ostrov istoty v tvojom mori neistoty...“.Fri, 23 May 2008 10:33:29 +0200http://sylviaweissova.blog.sme.sk/c/149088/Pozitkar-a-Zufalka-alebo-zvadzanie-cez-Skype-Druha-puberta.html?ref=rssKlaun (sylviaweissova)Vstala skoro. Vždy vstávala veľmi skoro aj keď nemusela. Mala rada nekonečné ticho ráno. Sedela na terase a vonku začali premávať električky. Črtal sa pekný deň. Popíjala kávu, pohupovala sa na hojdačke. Nič jej nechýbalo. Dalo by sa povedať, že bola šťastná aj keď jej vlastná nespokojnosť ju z času na čas dobehla. V hlave sa jej bili myšlienky jedna o druhú. Najradšej by niekam ušla, tak ako to robila posledný polrok. Stále niekam utekala. Utekala sama pred sebou pre svojou ničotnosťou, s ktorou sa nevedela vysporiadať. Pripadala si ako klaun, ktorý každého baví. Každý sa rád cíti v jeho spoločnosti, ale po predstavení sa vracia domov. Nezostáva s klaunom. Klaun sa vracia do svojej maringotky každý večer sám. Zmyje zo seba šminky, pozrie do zrkadla, trpko sa pousmeje, naleje si pohár vína a unavený padne do kresla. Z času na čas sa premiestni. Večere po predstavení sa zdajú nekonečné dlhé, ale rána sú lepšie. Ráno sa teší na nové predstavenie. Možno aj preto vstávala ráno veľmi skoro. Potrebovala zmenu. Zbaviť sa napätia, ktoré mohlo nekontrolovateľne kedykoľvek vybuchnúť. Poslala mu správu.Tue, 13 May 2008 22:32:25 +0200http://sylviaweissova.blog.sme.sk/c/147716/Klaun.html?ref=rssPrsteň (sylviaweissova)„Večer ešte smútok a trpiteľské výrazy, ráno už lepšie. Som u kaderníčky a on kosí trávnik. V Taliansku bol pripravený prsteň a romantická večera. No čo už,“ napísala mi kamarátka po jednej z mnohých hádok so svojim priateľom. „Ako vieš?“ hlúpo som sa opýtala. „Povedal,“ znela odpoveď. „To bude dobré,“ snažila som sa ju upokojiť. „Nemyslím, teraz sa sekol. Prsteň asi bude, ale len NARODENINOVÝ. Ako ten tvoj VIANOČNÝ.“ „To sme dopadli!“ ironicky som poznamenala. „Ti poviem drahá. Dve ...., ale pekné. Asi to tak má byť.“ Pokračovali sme vo vzájomných sarkastických posmeškoch.Sat, 10 May 2008 12:15:01 +0200http://sylviaweissova.blog.sme.sk/c/147132/Prsten.html?ref=rssAko sme sa učili čítať (sylviaweissova)alebo o tom, ako som urobila zo svojej ratolesti zavisláčku na knihách. Milujem knihy. Vždy som bola vášnivá čitateľka. Knihy boli mojim malým unikom z reality všedných dní, mojim malým tajným svetom, kde som prežívala zas a znova životy svojich obľúbených hrdinov. Čo neprečítalo mňa, prečítala som ja. Čítala som všade a veľa. Nedokázala som sa odtrhnúť od knihy pokiaľ som ju nedočítala. Doma som prečítala absolútne všetko čo sa dalo čítať. Pamätám si hlavne papierové kriminálky. V knižnici som bola hotovým „VIP“ členom. Dokonca vďaka čítaniu som sa spoznala aj so svojou polovičkou, keď som brigádovala na plavárni a čítala Sophinu voľbu, moja budúca polovička sa pri mne zastavila a len stručne okomentovala: „Ale, aká čitateľka!“ A na druhý deň mi priniesol knihu Krstný otec, ktorého som mala už dávno prečítaného, ale tvárila som sa nadšene. O rok a pol už to bola moja polovička a keďže čítanie ma stále neprešlo, bola som veľmi otravná a pýtala som si opäť nejakú, pričom som sa mu priznala, že tú prvú, ktorú mi priniesol som už dávno čítala. Na druhý deň, priniesol Kamasutru, so slovami: „Verím, že túto si ešte nečítala.“ Mal pravdu nečítala. Čítanie sa stalo mojou Sat, 10 May 2008 08:26:00 +0200http://sylviaweissova.blog.sme.sk/c/147112/Ako-sme-sa-ucili-citat.html?ref=rssRadostný smútok (sylviaweissova)„Kedy začneš hrať? Čo ten dnešný výsledok?“ bola prvá esemeska po včerajšom turnaji. „Ty čo si tam dnes hrala?“ prišla druhá povzbudivá správa. „Moja spamätaj sa, to bola katastrofa, čo je s tebou?!“ znela tretia. Samé veselé optimistické správy. Normálne by som nad tým mávla rukou a v duchu si povedala „nabudúce to bude lepšie“, ale dnes mi to nejde a mám chuť analyzovať a utápať sa vo vlastných myšlienkových pochodoch.Fri, 02 May 2008 23:11:30 +0200http://sylviaweissova.blog.sme.sk/c/146068/Radostny-smutok.html?ref=rssDieťa ako rukojemník vlastnej matky... (sylviaweissova)Alebo všetko je len o peniazoch, trestoch, pomste, hneve a fráze „Ja ti ešte ukážem!?“ Ráno mi zavolal zúfalý kamarát: „Chcem sa ťa opýtať, ako to vy ženy máte, máš s tým skúsenosti. Dopustil som sa chyby, viem, som si toho vedomý. Ospravedlnil som sa, vyhovel som všetkým jej požiadavkám, ale stále jej nestačí a svoje rozhodnutia mení zo dňa na deň. Najviac mi však chýbajú deti, ktorými ma vydiera... Má ma dokonale v hrsti.“Tue, 29 Apr 2008 10:09:58 +0200http://sylviaweissova.blog.sme.sk/c/145512/Dieta-ako-rukojemnik-vlastnej-matky.html?ref=rssKrižovatky (sylviaweissova)„Vieš, rozmýšľal som,“ ticho povedal. „Hmm, nad čím?“, opýtala sa. „Či sme sa vždy na našich križovatkách životom rozhodli správne...“ povedal a celý čas sa jej pozeral do očí. Trpko sa usmiala a v hlave je prebehli obrázky z ich spoločných stretnutí.Sat, 26 Apr 2008 15:28:23 +0200http://sylviaweissova.blog.sme.sk/c/145064/Krizovatky.html?ref=rssZase ideme maľovať trávu na zeleno (sylviaweissova) Prípad 1. Bol pekný slnečný deň. Na predajni nič nového. Všade vládol kľud a pokoj. Telefón nečakane zazvonil. „Zajtra príde najvyšší,“ zreval kolega rozrušene. „Fasa,“ pomyslela si, „zase ideme maľovať trávu na zeleno“. Narýchlo zvolala poradu a oznámila novinku dňa ostatným. Spoločne sa zhlboka nadýchli, prevrátili očami a celodenný cirkus upratovania, maskovania, vylepšovania, predstierania mohol začať.Thu, 24 Apr 2008 08:22:41 +0200http://sylviaweissova.blog.sme.sk/c/144745/Zase-ideme-malovat-travu-na-zeleno.html?ref=rssSom závislá, totálne závislá na rannej káve (sylviaweissova)Rozmýšľam kedy to vlastne začalo. O kávu som sa potkla asi niekedy na základnej. Chodila som do malých miestnych potravín na sídlisku. Vždy ma strašne otravovalo nakupovanie, ale čo som si nikdy nenechala ujsť, bol rachot elektrického mlynčeka na kávu. Tá omamná vôňa ma jednoducho fascinovala. Ten rachot oveľa menej.Mon, 21 Apr 2008 08:54:51 +0200http://sylviaweissova.blog.sme.sk/c/144287/Som-zavisla-totalne-zavisla-na-rannej-kave.html?ref=rssPôžitkár a Zúfalka alebo zvádzanie cez Skype – V. Deadlock (sylviaweissova)Pôžitkár bol ostatné dni nesvoj. Práca sa hromadila. Minulosť sa prelínala s prítomnosťou. A budúcnosť? Nemal tušenia. Miestami pociťoval prázdnotu. Na jednej strane obklopený ľuďmi, prácou, svojimi záujmami, vzťahmi... Zastihla ho jeho vlastná nespokojnosť. Tváril sa ako najväčší optimista, ktorý zvláda všetko ľavou zadnou a predsa vo vnútri o všetkom pochyboval. Len veci, ktoré mali jasné pravidlá, riešil s prehľadom.Fri, 18 Apr 2008 10:42:33 +0200http://sylviaweissova.blog.sme.sk/c/143909/Pozitkar-a-Zufalka-alebo-zvadzanie-cez-Skype-V-Deadlock.html?ref=rssPôžitkár a Zúfalka alebo zvádzanie cez Skype – IV. Priznanie (sylviaweissova)Zúfalka mala za sebou skvelý víkend. Taká tá pohoda, šport, nákup na trhu, dobrý obed s priateľmi, kvalitný film v kine a večerný drink. Keď prišla domov, nechcelo sa jej spať a vrátila sa k niekoľko mesačnej konverzácii s Pôžitkárom. Mala pocit ako keby ho poznala večnosť, aj keď o ňom vlastne nič nevedela. Prechádzala si ju a potmehútsky sa usmievala.Thu, 17 Apr 2008 17:28:59 +0200http://sylviaweissova.blog.sme.sk/c/143805/Pozitkar-a-Zufalka-alebo-zvadzanie-cez-Skype-IV-Priznanie.html?ref=rssPôžitkár a Zúfalka alebo zvádzanie cez Skype – III. Prekáračka (sylviaweissova)Bol pomerne hektický týždeň. V práci sa nezastavil, mal pred sebou rozbehnutie veľkého projektu, ktoré ho celého pohlcovalo. Uvedomoval si, že má toho veľa, ale nedokázal poľaviť. Stále si hovoril: „Ešte toto dokončím a potom sa na to vykašlem.“ Ostalo len pri slovách. Možno prácou zabíjal svoju osamelosť. Kto vie. Ani on sám nevedel. Vždy si však našiel čas aspoň na krátky pozdrav pre Zúfalku. V ten deň sa pozdravili naraz: „Hello darling!“Mon, 14 Apr 2008 20:54:16 +0200http://sylviaweissova.blog.sme.sk/c/143325/Pozitkar-a-Zufalka-alebo-zvadzanie-cez-Skype-III-Prekaracka.html?ref=rssZarábajú šesť litrov, chápeš?! (sylviaweissova)Moja ratolesť dobehla domov a povzdychla si: „Škoda, že ešte nemám šestnásť.“ Nechápavo som pokrútila hlavou a opýtala prečo. Bolo mi vysvetlené, že má spolužiakov, ktorí už pracujú a je nevyhnutné, aby začala pracovať aj ona. „Mamina, veď oni normálne zarábajú šesť litrov mesačne, chápeš?!“ Pri jej vreckovom som chápavo prikývla a v hlave mi prebehli všetky moje brigády...Wed, 09 Apr 2008 12:38:36 +0200http://sylviaweissova.blog.sme.sk/c/142439/Zarabaju-sest-litrov-chapes.html?ref=rssČím chceš byť, čím chceš byť? Manažér, manažér... (sylviaweissova)V siedmej triede informačne všetci sa ma pýtajú, čím chceš byť, čím chceš byť? Manažér, manažér... Asi každého napadne pesnička od Bez ladu a skladu – Udavač. Doba sa však mení a nová doba žiada nové povolania, a tak keď sa opýtate dnešných absolventov stredných alebo vysokých škôl: „Čím chceš byť?“ V prevažnej väčšine odpoveď bude "MANAŽÉR".Mon, 07 Apr 2008 14:09:03 +0200http://sylviaweissova.blog.sme.sk/c/142117/Cim-chces-byt-cim-chces-byt-Manazer-manazer.html?ref=rssPôžitkár a Zúfalka alebo zvádzanie cez Skype – II. Teórie a víno (sylviaweissova)Pôžitkár bol v práci. Sedel nad dôležitou zmluvou a tešil sa na hokej. Niekedy sa musí tváriť aj vážne. Zúfalka trávila čas nad prácou do školy. Už jej tieklo do topánok. V poslednej dobe sa na školu úplne vykašľala. Dokonca sa prekonala a zrealizovala kompletné jarné upratovanie v rámci voľna, ktoré si v práci zobrala. Robila všetko ostatné, len to, čo mala, nie. Taký ten stav ničotnosti. Prekonala sa a konečne začala písať. Keď sa ozval Pôžitkár. Bol pre ňu príjemným rozptýlením.Mon, 07 Apr 2008 07:07:27 +0200http://sylviaweissova.blog.sme.sk/c/142068/Pozitkar-a-Zufalka-alebo-zvadzanie-cez-Skype-II-Teorie-a-vino.html?ref=rssPôžitkár a Zúfalka alebo zvádzanie cez Skype - I. Zoznámenie (sylviaweissova)Stretli sa na internetovom portáli menom Pokec v miestnosti s názvom Kaviareň. Napísala mu ona, zo skúsenosti vedela, že ak si chce naozaj pokecať, musí sa ozvať prvá ona alebo vylepiť fotku do profilu. Možnosť B zavrhla. Začalo to obligátnym: „Máš chuť si pokecať?“Sat, 05 Apr 2008 17:05:23 +0200http://sylviaweissova.blog.sme.sk/c/141856/Pozitkar-a-Zufalka-alebo-zvadzanie-cez-Skype-I-Zoznamenie.html?ref=rssPatagónia a moje víťazstvo nad vlastným strachom (sylviaweissova)Nečakané rozhodnutia sa akosi stali bežnou súčasťou môjho života. A nebolo to inak ani v tomto prípade. Jedno ráno som vstala a mala nutkavú potrebu niečo podniknúť. Prečistiť si hlavu. Užiť si slnka. Prechádzala som Dunajskou, keď som si spomenula na Sonine slova: „Najlepší reset je cestovanie, choď niekam, je jedno kam, len choď!“ Ani neviem ako, ale ocitla som sa v CK. Dovtedy som nikdy nepodnikla žiadny organizovaný výlet, nevyužila cestovnú kanceláriu a hlavne nebola na dovolenke úplne sama. Pripadala som si ako Alenka v ríši divov. Dala zopár kontrolných otázok. Ako kto využíva vaše služby? Chodia s vami aj jednotlivci? Aký je vekový priemer? Nebude hlúpe keď pôjdem sama? Na jednej strane som strašne chcela ísť, na strane druhej som si pripadala veľmi zúfalo. Po počiatočných obavách som si vybrala prvý výlet, ktorý sa dal realizovať od desiateho novembra – Patagónia .Fri, 04 Apr 2008 11:50:22 +0200http://sylviaweissova.blog.sme.sk/c/141672/Patagonia-a-moje-vitazstvo-nad-vlastnym-strachom.html?ref=rssHľadám návod na prežitie puberty svojej dcéry. Zn. súrne (sylviaweissova)Začalo sa to celkom nevinnou otázkou. „Dobrý deň pani Weissová, viete, že Vaša dcéra fajčí trávu?“ Prehliadla som si dotyčnú od hlavy po päty. Neveriacky som vypleštila oči a hlavou mi prebehla otázka, „Naša Dorka?“ Usmiala som sa, poďakovala za cennú informáciu a letela domov ako zmyslov zbavená. V hlave som mala milión otázok a nemohla som uveriť, že by to malé rozkošné mimoriadne inteligentné dievčatko už absolvovalo aj túto skúsenosť. Veď má len 14 rokov!!! Nikdy som si nerobila ilúzie, vedela som, že obdobie „experimentovania“ príde, ale táto informácia ma zaskočila. Rovnako ako všetko ostatné, čo prišlo potom. Hľadám návod na prežitie puberty svojej dcéry, zn. súrne. (smile)Wed, 02 Apr 2008 11:23:23 +0200http://sylviaweissova.blog.sme.sk/c/141338/Hladam-navod-na-prezitie-puberty-svojej-dcery-Zn-surne.html?ref=rssPila len ona a zrazu bolo všetko divné (sylviaweissova)Vrátila som sa domov. Bola som unavená z celého dňa. V hlave mi doznievali okamihy z dnešného večera. Sadla som si na pohovku. Urobila pohodlie. Naliala pohár vína. Chvíľku som ho držala v ruke. Obzerala jeho farbu, preciťovala jeho vôňu. Priložila k perám, zľahka omočila jazyk a rozmýšľala. Nezačína to náhodou takto? Pohár som odložila…Sun, 23 Mar 2008 14:34:25 +0100http://sylviaweissova.blog.sme.sk/c/139750/Pila-len-ona-a-zrazu-bolo-vsetko-divne.html?ref=rssAko jeden workoholik našiel odvahu urobiť sa šťastným (sylviaweissova)Bola streda. Pamätám si to akoby to bolo dnes. Išla som do práce ako v iné dni. Od rána som mala v sebe taký zvláštny pocit. Možno to bolo tým, že som sa nahodila a cítila neskutočne príťažlivo. Neviem. Viem, že v ten deň som si pripadala akási iná. S úsmevom som vkročila do svojej kancelárie. Otvorila poštu, povzdychla nad novými mailami, pozrela kalendár na daný deň a začala pracovať. Najskôr rýchle prebehnutie mailov. Následne ranná porada. A potom mal začať kolotoč klasických, v nadnárodných spoločnostiach mimoriadne populárnych, konferenčných hovorov.Sat, 22 Mar 2008 12:20:51 +0100http://sylviaweissova.blog.sme.sk/c/139556/Ako-jeden-workoholik-nasiel-odvahu-urobit-sa-stastnym.html?ref=rssO zajačikoch, ale nie tých Veľkonočných (sylviaweissova)Kde sa vzal, tu sa vzal, mladý zajko priskákal. Aj takto by sa dala uviesť rozprava o trende, ktorému podlieha čoraz viac žien – mladší partner.Fri, 21 Mar 2008 00:38:20 +0100http://sylviaweissova.blog.sme.sk/c/139376/O-zajacikoch-ale-nie-tych-Velkonocnych.html?ref=rssZatĺkať, zatĺkať, zatĺkať... (alebo o nevere trošku menej vážne) (sylviaweissova)“Káva?“ tak znela ranná esemeska. “Jasné,” odpovedala som. A začal ranný rituál rozoberania najnovšieho problému kamarátky. „Asi ma podvádza“, začala. „Ako vieš?“ prostoducho som sa opýtala. V zapätí pokračovala spoveď ženy, ktorá si myslela, že ju jej drahý podvádza. Zavolala svojmu drahému, aby mu popriala dobrú noc a na druhej strane jej niekto zdvihol, ale už sa neozval. Skúšala to druhý, tretí, štvrtýkrát a telefón len vyzváňal. Ráno nezabudla zavolať ešte niekoľko ráz, zobudiť ešte stále pripitého priateľa, ktorý bol na pracovnej ceste spojenej s popíjaním do neskorých ranných hodín a urobiť náležitú scénu ako vystrihnutú z filmu. Nič netušiaci priateľ bol v miernom šoku a ničomu nerozumel. Keď sa vrátil, ešte raz si zopakovali hádku, vzájomné osočovanie a následne udobrovanie. Uzavreli to s tým, že to bol nejaký omyl, technická porucha, avšak červík pochybnosti bol už vypustený von. O tri týždne na to, prišiel čas výpisov z telefónu a čo čert nechcel, daný hovor a „dôkaz“ o tom, že telefón niekto zdvihol bol na svete. Kolotoč dokazovania začal opäť. Dokonca sa zisťovala pravdepodobnosť omylu priamo u mobilného operátora. Ocitla sa pred rozhodnutím veriť či Thu, 20 Mar 2008 08:35:35 +0100http://sylviaweissova.blog.sme.sk/c/139210/Zatlkat-zatlkat-zatlkat-alebo-o-nevere-trosku-menej-vazne.html?ref=rssPolnoc celý deň? (sylviaweissova)Práve som dorazila s búchajúcim srdcom domov. Zvalila sa na pohovku a rozmýšľam, čo sa vlastne pred pár minútami stalo. Čo vo mne vyvolalo ten zrýchlený tep? Prečo ma to ešte stále po viac ako roku dokáže vykoľajiť? Spôsobiť stav totálneho zatmenia paniky hraničiaceho s nepríčetnosťou a stratou zdravého rozumu. Je možné, aby so mnou tak zamával? Je možné, aby po jeho vzhliadnutí ožili všetky spomienky a stiahlo sa mi hrdlo? Je možné, aby sa mi chveli ruky a tlačili do oči slzy a opäť sa vynorili tie nešťastné otázky „čo sa vlastne stalo?“, „prečo sa to stalo?“.Wed, 19 Mar 2008 22:55:53 +0100http://sylviaweissova.blog.sme.sk/c/139177/Polnoc-cely-den.html?ref=rss