Sylvia Weissová
Pôžitkár a Zúfalka alebo zvádzanie cez Skype – Druhá puberta
Bol piatok, koniec týždňa. Vypľutá Zúfalka si potrebovala niečo malé kúpiť. Urobiť si radosť. Dostať debilnú esemesku, ktorá oznamovala debet na bankovom účte. Ocitla sa v Panta Rhei. Prehrabávala sa knihami, keď jej do oka padla kniha, na ktorej názve sa spolupodieľala. Držala ju v ruke a celý čas sa usmievala. V hlave sa jej mihali obrazy z posledného Silvestra, ktorý strávila na ruskom kole oproti Brandenburskej bráne v Berlíne v prítomnosti Juniora, mladého fešného prekladateľa hovoriaceho piatimi jazykmi. Bol svojim spôsobom neskutočne smiešny, hravý a vtipný. Z malého zamyslenia ju vytrhlo nečakané oslovenie. Všimla si ho už predtým, keď prechádzala pomedzi regále a mala pocit, že si vyberajú rovnaké knihy. Už vtedy sa na neho len tak usmiala. Asi ho to posmelilo a nabral odvahu pozvať ju na kávu. „Hmm, príjemné spestrenie,“ pomyslela si. Z Dlháňa sa vykľul celkom rozhladený mladý muž. Aj keď sa snažil rozprávať pútavo a určite aj rozprával, Zúfalkina myseľ chvíľami odbiehala k Pôžitkárovi. Pozerala na Dlháňa a rozmýšlala, aké by to bolo keby tu bol Pôžitkár. Spomenula si na jeho slová: „Som tvoj malý ostrov istoty v tvojom mori neistoty...“.