Včera ráno som sa vracala z Tatier do svojho rodného mesta. Bolo nádherné počasie, ideálna teplota, nepreplnené cesty, v rádiu hrali dobré pesničky a ja som si vychutnávala svieži vánok vo vlasoch. Na tvári som mala taký ten priblblý úsmev, z času na čas keď som poznala pesničku som si nahlas pospevovala a bolo mi fajn. O.K priznávam sa nebolo to pospevovanie, boli to len pokusy o spev, ja totiž spievať vôbec neviem, ale keď som sama v aute, neodolám. Jednoducho skvelý deň do momentu, keď som začala „premýšľať“. A to moje premýšľanie, niekedy straaaašne bolí.... Ešte ráno, kým som sa vydala na cestu, som stihla telefón so Sharon. Otázka znela jednoducho: „Ako sa riešia individuálne sexuálne potreby v čase keď jeden vzťah je ukončený a ten ďalší je v nedohľadne.“ „Normálne, nájdeš si milenca,“ stručne odpovedala.